Harabin Lipšicovi: Si hajzel
Minister povedal Danielovi Lipšicovi, že pôjde do basy. Potom klamal, že sa tak nestalo
Harabin Lipšicovi: Si hajzel
Schôdzu, na ktorej Národná rada neodvolala ministra za HZDS Štefana Harabina, sprevádzali vulgarizmy a antisemitské narážky.
BRATISLAVA. Koalícia včera neprekvapila a minister spravodlivosti Štefan Harabin zostal vo funkcii. Schôdzu, na ktorej sa hlasovalo, či mu parlament vysloví nedôveru, sprevádzali viaceré vulgarizmy.
„Štefan Harabin? Áno, som ťa nepoznal vôbec po hlase, vieš. No tak telefón trochu mení hlas,“ citátom z prepisu rozhovoru medzi Harabinom a Bakim Sadikim začal Daniel Lipšic včerajšiu mimoriadnu schôdzu o Harabinovom odvolávaní.
„Štefan Harabin sa nepýta, kto volá, Štefan Harabin pozná hlavu albánskej drogovej mafie po hlase. Dôvod tejto schôdze je jasný,“ povedal Lipšic a niekoľkokrát sa poslancov spýtal, či chcú, aby vo vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie.
„Pôjdeš do basy, ty hajzel,“ povedal Harabin poslancovi KDH Danielovi Lipšicovi, keď išiel okolo neho v sále. Keď to Lipšic zverejnil, Harabin urážku popieral. Výrok označil za výmysel a Lipšicov „marketingový ťah“. Keď ho usvedčil zvukový záznam, priznal, že mu „vytiekli nervy“. Urobil to vraj preto, lebo Lipšic mu povedal „drž hubu“. Lipšic hovorí, že sa tak stalo až po Harabinovej vete. „Povedal som: Prosím? My si tykáme? Držte hubu,“ tvrdí.
Harabin hovoril, že so Sadikim nemá žiadny vzťah, naopak útočil na poslancov opozície, ktorí podpísali návrh na jeho odvolanie.
Harabina sa zastali premiér Robert Fico aj minister vnútra Robert Kaliňák. Jeho styky so Sadikim preveril Národný bezpečnostný úrad a všetko je vraj v poriadku.
Hovoril o iných
Napríklad poslankyňu Luciu Žitňanskú z SDKÚ obvinil, že sa poznala a tykala si s Martinom Bognárom, ktorého polícia považovala za člena skupiny takáčovcov. Žitňanská povedala, že kedysi bol jej žiak a neskôr aj kolega a „žiakov a kolegov na fakulte si nevyberáme“. Bognár už nežije.
Ďalšieho poslanca Alexandra Slafkovského sa snažil Harabin usvedčiť z toho, že ho niekto podpísal v marci do prezenčnej listiny v Národnej rade, lebo v ten istý deň bol aj na rokovaní mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši a musel by mať „tryskáč“, aby to stihol. Slafkovský mu povedal, že do jednej bol v parlamente a až potom išiel do Mikuláša.
„Pán Kukan, ako bolo na poľovačke v Srbsku s pánom Majským?“ pokračoval ďalej.
Harabin celý čas hovoril, že on mafiánov ako sudca zatváral do väzenia a nie je s nimi žiadny kamarát.
Lipšic sa ho preto spýtal, či bol členom senátu na Najvyššom súde, ktorý rozhodoval o mimoriadnej sťažnosti vo veci oslobodenia Mikuláša Černáka spod vraždy Gregora Szymaneka. Senát sťažnosť zamietol.
Lipšic tiež povedal, že potom, čo generálna prokuratúra potvrdila, že mala pripravený prepis odpočúvania a aj námietku zaujatosti, keby Harabin ako sudca dostal na stôl prípad Sadiki, poslal štátny tajomník ministerstva Daniel Hudák na prokuratúru list, v ktorom sa im vyhrážal žalobou. Prokuratúra včera na otázky SME, či taký list dostali, neodpovedala.
Mečiarov návrh neprešiel
Predseda HZDS navrhol, aby parlament prijal uznesenie, že Lipšicove dokumenty môžu byť falzifikáty a že žiada orgány činné v trestnom konaní, aby to preveril. Poslanci to neschválili, lebo neboli uznášaniaschopní.
František Mikloško vzápätí povedal, že na najbližšej schôdzi znovu podajú návrh na zrušenie Mečiarových amnestií.
Celú schôdzu sprevádzali vulgarizmy. Harabin povedal Danielovi Lipšicovi: „Pôjdeš do basy, ty hajzel.“
Neskôr povedal, že dúfa, že ministerstvo bude riadiť už len v modrej košeli s ostatnými väzňami s vysávačom v ruke. „Nikto sa vás nebojí,“ povedal mu na to Lipšic.
Harabin zaútočil aj na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ten podľa neho kryje poslanca pri vyšetrovaní trestného oznámenia pre prieskumy, ktoré si Lipšic objednal na ministerstve spravodlivosti.
Kontakty Sadikiho a Harabina skúmal na Lipšicov podnet aj Národný bezpečnostný úrad. Ale Harabin o svoju previerku nepríde. Podľa NBÚ Harabinov telefonát nie je bezpečnostné riziko. Tým vo svojom vystúpení argumentoval aj premiér Robert Fico.
Podľa premiéra je tiež v poriadku, že Harabin vymenoval exekútora, ktorý nemal právnické vzdelanie. Vraj to zákony umožňujú. Poslanci Smeru ešte nedávno tvrdili, že to možné nie je.
Som minister, kto je viac?
MINISTER spravodlivosti Štefan Harabin odmieta obvinenia, že zneužíva služobné auto na súkromné účely. Týždenník Plus 7 dní pritom opakovane nafotil jeho syna aj manželku, ako si veselo jazdia na štátnom Volkswagene.
Dôkazový materiál hovorí jasne – za volantom služobného auta reportéri prichytili ministrovho syna Branislava (20). Harabin sa však v diskusnej relácii STV včera bránil: „Moje vozidlo má najmenšiu kilometráž na mesiac v porovnaní s ostatnými členmi vlády. Využívam ho najúspornejším spôsobom a v súlade so zákonom.“ Pre podozrenie zo zneužívania služobného vozidla podal poslanec KDH Daniel Lipšic podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Minister však pred výbor ísť nemieni: „Nemá kompetenciu o tom rokovať.
LIPŠIC: Zastavenie konania proti Harabinovi je absurdné
Poslanec KDH, exminister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý dal podnet na ministra spravodlivosti Štefana Harabina za zneužívanie služobných motorových vozidiel, považuje rozhodnutie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o zastavení konania za absurdné. Lipšic to včera povedal pre médiá.
"Doteraz sa daňoví poplatníci skladali na plat ministra spravodlivosti, od dnešného dňa aj so súhlasom výboru aj na auto pre jeho manželku a syna," povedal Lipšic. Podľa exministra spravodlivosti je počínanie ministra Harabina protizákonné. "Ústavný zákon zakazuje verejnému funkcionárovi zneužívať funkciu pre blízke osoby," povedal Lipšic s tým, že išlo o skutkovo zjavný prípad a výbor, ktorý by mal bdieť nad dodržiavaním tohto zákona, sa snaží niektoré osoby postaviť nad zákon, čo je podľa neho neprijateľné.
Zákon je podľa Lipšica v tomto prípade jasný a neboli ani problémy skutkového charakteru, keďže na zneužívanie služobného vozidla boli podľa neho dôkazy. Rozhodnutie výboru preto považuje za absurdné. "Poslanci vládnej koalície by mali novelizovať zákon v tom zmysle, že minister spravodlivosti má právo na využívanie auta aj pre členov svojej domácnosti, pretože to vlastne dnes svojim rozhodnutím povedali," povedal Lipšic.
"vyjadrenia disciplinárne odsúdeného sudcu Harabina ministerka nepovažuje ani za hodné komentára".
Ministerstvo spravodlivosti reagovalo na Harabinove slová Autor: SITA, 17. januára 2012 13:37, aktualizované 17. januára 13:58
Harabin žiada 150-tisíc. Ohradil sa proti trestu
19:44 | 22.1.2012 | TASR
Predseda Najvyššieho súdu a šéf Súdnej rady SR Štefan Harabin sa so Slovenskou republikou súdi o 150-tisíc eur.
Vo svojom hlavnom spravodajstve o tom v nedeľu informovala televízia TA3 s tým, že Harabin sa na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) sťažuje na verdikt Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý ho 29. júna 2011 potrestal zníženou mzdou za nevpustenie kontrolórov ministerstva financií na Najvyšší súd SR.
Harabin vtedy toto rozhodnutie označil za hlbokú deformáciu právneho štátu. "Toto je svetová hanba," povedal.
Harabin na ESĽP namieta, že na ÚS SR o ňom rozhodovali zaujatí sudcovia, že sa verdikt nedá preskúmať, že krátenie platu o vyše 50-tisíc eur za rok je neprimerané a že sa nemal kam odvolať. Štrasburg jeho sťažnosť podľa televízie prijal.
Harabin tiež v sťažnosti píše, že sa stal obeťou svojvoľného, politicky motivovaného a diskriminačného postupu. Žiada späť 50-tisíc eur, o ktoré trestom prišiel a odškodné 100-tisíc eur za morálnu ujmu.
ÚS SR má pred sebou ďalšie návrhy ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanske na potrestanie Harabina.
väčší obrázok
Autor: TASR
Vláda SR o tom však zatiaľ informovaná nebola. "Najprv nám musí byť vec notifikovaná, potom prebehnú vyjadrenia z jednej a druhej strany a až potom možno očakávať rozhodnutie ESĽP," povedala pre TA3 štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SDKÚ-DS). Tento postup môže trvať týždne až mesiace.
Na verdikt ESĽP pritom čaká aj Ústavný súd SR, ktorý má pred sebou ďalšie návrhy ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) na potrestanie Harabina. Podľa Kolíkovej však Harabinova sťažnosť na ESĽP nie je žiadnou prekážkou, aby náš Ústavný súd ďalej konal.
Ústavný súd prerušil disciplinárne konanie voči Harabinovi
Ministerka Žitňanská chce Harabina poslať do väzenia
ÚS SR má na stole ešte ďalšie dva návrhy na Harabinovo disciplinárne potrestanie, a to za nekonanie proti antidiskriminačným žalobám sudcov a za zmeny v senátoch. V hre je tak stále aj možnosť, že Harabin príde o talár.
Podľa TA3 je však otázkou, kedy ÚS SR verdikt vynesie. Ak to totiž neurobí do volieb, nový minister spravodlivosti môže disciplinárne stíhania stiahnuť.
Ministerka Žitňanská chce Harabina poslať do väzenia
15:14 | 28.11.2011 | Aktualizované | Annamária Dömeová
Odvolanie z funkcie sudcu a väzenie. Takéto tresty žiada pre šéfa najvyššieho súdu Štefana Harabina ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Na svojho predchodcu vo funkcii totiž podala trestné oznámenie pre zasahovanie do nezávislosti súdu za čo mu môže hroziť dvoj až osemročný trest.
Zároveň sa však na Ústavný súd SR obrátila s návrhom na už štvrté disciplinárne stíhanie Harabina. Exiministrovi spravodlivosti sa môže okrem iného stať osudným pochybenie v kauze Tipos, kde niekoľkokrát zmenil zloženie senátu.
Od ústavného súdu žiada ministerka ako trest opäť aj odvolanie Harabina z funcie sudcu. Kým sa tak stane, chce ministerstvo, aby predseda najvyššieho súdu mal pozastavený výkon funkcie. O tom by ústavný súd mal rozhodnúť do desiatich dní.
"Zmeny právnych predpisov nestačia na zvýšenie dôveryhodnosti justície, pokiaľ vo vysokej justičnej funkcii sú ľudia, ktorí nedodržiavajú zákon a opakovane porušujú svoje zákonné povinnosti. Nikto nesmie stáť nad zákonom, ani sudca, ani predseda súdu," odôvodnila svoje rozhodnutie Žitňanská.
Ústavný súd rozhodol: Harabin príde o 70 percent platu
Ak dá ústavný súd ministerke za pravdu, Harabina zbaví funkcie prezident Ivan Gašparovič.
väčší obrázok
Autor: TASR
Súčasťou podania je aj žiadosť ministerky o vytýčenie termínu ústneho pojednávania v tejto veci. Minulý týždeň totiž uplynul rok od ministerkinho druhého podania na Harabina. Do dnes sa o ňom nerozhodlo.
Harabin: Je to osobná pomsta
Najvyšší súd považuje Žitňanskej kroky za predvolebnú kampaň. Ministerka sa podľa stanoviska kancelárie predsedu usvedčila zo zneužitia právomocí, ktoré má už vyšetrovať prokuratúra.
"Disciplinárny návrh je iba pokračovaním jej osobnej pomsty, ktorou sa snaží zakryť chaos na súdoch a svoje odborné zlyhania," uvádza sa v reakcii. Európsky súd pre ľudské práva mal navyše prijať Harabinovu sťažnosť voči disciplinárnemu rozhodnutiu na prednostné vybavenie.
Žitňanskej návrh na začatie posledného disciplinárneho konania obsahuje šesť okruhov, v ktorých mal podľa Žitňanskej predseda najvyššieho súdu pochybiť.
Argumentácie oboch strán:
Harabinove pochybenia podľa Žitňanskej:
Menil zloženie senátov: porušenie zákona v prípade Tiposu, aj ďalšej kauzy už potvrdili nálezy ústavného súdu
Poveroval svojim zastupovaním počas neprítomnosti iných sudcov, hoci mu to zákon neumožňuje
V prípadoch mimoriadnych dovolaní boli veci prideľované len do jedného senátu, čím bolo porušené pravidlo o náhodnom prideľovaní
Harabinova obhajoba:
Rovnaké zmeny v senátoch robil sudca Majchrák v kauze Duckého zmeniek
Rozvrh práce na aktuálny rok schvaľuje Sudcovská rada
Najvyšší súd nemá podpredsedu, preto ho zastupujú predsedovia kolégií
V štyroch z nich ide podľa ministerky aj o naplnenie skutkovej podstaty závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu. Hovorkyňa ústavného súdu Anna Pančurová prijatie návrhu potvrdila.
Jeden trest už dostal
V Harabinovom prípade to však nie je prvá hrozba odvolania z funkcie sudcu. Vyzliecť z talára ho ministerka spravodlivosti chcela už v auguste. Dôvodom malo byť, že nedostatočne a nedôstojne chránil záujmy krajiny v súdnom konaní jedenástich sudcov najvyššieho súdu proti najvyššiemu súdu.
Problémom podľa nej vtedy bolo, že Harabin nepodal odvolanie voči rozsudku z novembra 2010, v ktorom Okresný súd Bratislava I uložil štátu povinnosť zaplatiť týmto sudcom miliónové "odškodné".
Ministerka vtedy tvrdila, že predseda najvyššieho súdu je priamo zapletený do kauzy podaní diskriminačných žalôb. O jednom disciplinárnom návrhu Žitňanskej už Ústavný súd SR rozhodol, keď Harabinovi skrátil ročný plat o 70 percent.
V prípade druhého disciplinárneho konania, v ktorom mu navrhla ministerka tiež krátenie platu o 70 percent ústavný súd zatiaľ nerozhodoval.
Ústavný súd o Harabinovi nekoná a ešte dlho zrejme nebude
Predseda Najvyššieho súdu žiada v Štrasburgu odškodnenie 100-tisíc eur.
BRATISLAVA. Ústavný súd zrejme tak skoro o ďalšom disciplinárnom konaní predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina nerozhodne.
Vlani v decembri o jednom z návrhov ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej prerušil konanie. Hovorkyňa súdu Anna Pančurová hovorí, že dôvodom bola Harabinova sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Predseda Najvyššieho súdu ústavným sudcom poslal list zo Štrasburgu, v ktorom mu dali vedieť, že jeho sťažnosťou sa budú zaoberať prednostne.
Prerušené konanie sa malo týkať pochybenia Harabina, keď podľa Žitňanskej porušil povinnosť náhodného prideľovania spisov. Ako trest mu navrhla zníženie platu o 70 percent na rok, čo je vyše 50-tisíc eur.
Rovnakým trestom ho už pritom vlani v lete Ústavný súd potrestal za nevpustenie kontroly ministerstva financií. Práve toto rozhodnutie Harabin napadol v Štrasburgu.
Prednostne nie je ihneď
„Ústavný súd nemal žiadnu právnu prekážku pre rozhodnutie vo veci,“ hovorí štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (SDKÚ).
„Pretože v prípade, ak by ESĽP mal za to, že sa má pozastaviť alebo prerušiť nejaké konanie v danom štáte, má možnosť vydať predbežné opatrenie,“ dodala Kolíková. To sa v prípade Harabinovej sťažnosti nestalo.
1. odmietanie kontroly ministerstva financií (november 2010): ÚS v lete 2011 Harabina potrestal zrážkou 70 % platu na rok
2. porušenie povinnosti náhodného prideľovania spisov (november 2010): ÚS vlani v decembri konanie prerušil
3. nedostatočne chránil záujmy republiky, keď nepodal odvolanie pri tzv. diskriminačných žalobách, čo stálo SR vyše milión eur (august 2011): ÚS zatiaľ neinformoval o postupe
4. porušenie povinnosti náhodného prideľovania spisov (november 2011): hoci ministerka spravodlivosti žiadala o dočasné pozastavenie funkcie do 10 dní, ÚS o tom stále nerozhodol
Okrem toho, ESĽP doposiaľ o sťažnosti ani neinformoval vládu a bez jej stanoviska nemôže ďalej rozhodovať. Ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré agenda spadá, sa o sťažnosti dozvedelo len vďaka kópii listu z Ústavného súdu.
Vláda pritom bežne dostáva na vyjadrenie aspoň štyri až desať týždňov. Aj potom nie je vylúčené, že bude mať súd na jednu, či druhú stranu ďalšie otázky. Konečné rozhodnutie európskeho súdu tak môže ešte trvať mesiace.
Skôr ako Ústavný súd rozhodol o prerušení konania, tak sa ani v Štrasburgu, ani vlády nepýtal, či už dostala Harabinovu sťažnosť na vyjadrenie.
Európsky súd sa v tomto štádiu k prípadu vyjadruje veľmi stručne. Potvrdil len to, že sťažnosť bola prijatá na prednostné vybavenie. Kedy rozhodne, neodpovedal.
Harabin: Som diskriminovaný
Predseda Najvyššieho súdu žiada v sťažnosti, ktorú má denník SME k dispozícii, na ESĽP nielen to, aby mu Slovenská republika uhradila sankciu, ktorou ho Ústavný súd potrestal. Žiada aj „spravodlivé zadosťučinenie z titulu morálnej ujmy 100-tisíc eur.“
Harabin namieta, že o jeho disciplinárnom konaní pre nevpustenie kontroly ministerstva financií nerozhodoval nezávislý a nestranný súd.
Namietal totiž sudcov Ľudmilu Gajdošíkovú, Ladislava Orosza, Jána Lubyho a Juraja Horvátha, ale ani jedného Ústavný súd nevylúčil.
V prípade Sergeja Kohuta, o ktorého nestrannosti pochyboval preto, lebo v minulosti proti nemu kandidoval vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu, námietku zaujatosti nedal.
Harabin tvrdí, že predpokladal, že sa Kohut, tak ako v minulosti vylúči sám. Nestalo sa. Predseda Najvyššieho súdu spochybňuje to, že ústavní sudcovia nechali o ňom rozhodovať aj Horvátha, hoci v iných veciach bol tiež vylúčený.
Nepozdáva sa mu ani to, že Ústavný súd sa nedostatočne vysporiadal s rozhodnutím krajského a Najvyššieho súdu, ktoré povedali, že kontrola rezortu financií nemá čo na súde robiť.
Harabinovi v rozhodnutí tiež chýba argument ústavných sudcov, prečo jeho potrestali a jeho predchodcu Milana Karabína nie.
Naňho podal disciplinárny návrh ešte ako minister spravodlivosti za to, že odmietol pustiť na Najvyšší súd jeho ministerskú kontrolu. Karabína ústavní sudcovia nepotrestali.
Trpí aj rodina
Harabin sa v Štrasburgu tiež sťažuje, že trest nepostihol len jeho, ale aj jeho rodinu. Do postihu pritom ráta aj to, že Žitňanská krátko po nástupe na ministerstvo prepustila zo zamestnania jeho manželku. „Reálna obava z postihu hrozí aj synovi,“ tvrdí Harabin.
Vysvetľuje to tým, že syn chcel byť sudcom a pracuje na okresnom súde, ale Žitňanská presadila zmenu, že každý uchádzač o tento post musí odovzdať prehlásenie o tom, ktorí jeho blízki sú sudcami alebo zamestnancami súdov, či ministerstva.
Branislav Harabin sa stal pôvodne justičným čakateľom v júli 2009, týždeň po tom, ako Harabin odišiel z ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd.
V tom čase vďaka Harabinovej novele mali justiční čakatelia takmer isté miesto sudcu, pretože do výberového konania sa mohli hlásiť len oni a nie aj ľudia mimo súdov.
Ešte ostávajú tri návrhy
Ministerka spravodlivosti podala na Harabina celkovo štyri disciplinárne návrhy. Ústavným sudcom ostáva rozhodnúť ešte tri. Pančurová potvrdila, že o prerušení konania rozhodli len v jednom prípade.
V poslednom návrhu z novembra minulého roka navrhla Žitňanská aj to, aby predsedovi Najvyššieho súdu dočasne pozastavili funkciu. Hoci žiadala o vybavenie do desiatich dní, Ústavný súd doposiaľ o tom nerozhodol. Zatiaľ posudzoval len námietky a vylúčil z konania troch sudcov.
Prečo ich namietal
Ľudmila Gajdošíková: v roku 2003 bola v senáte, ktorý potvrdil, že Harabinov protikandidát vo voľbe predsedu Najvyššieho súdu Sergej Kohut bol diskriminovaný, pretože na rozdiel od Harabina nemohol sám o sebe hlasovať; sudkyňa vraj v rozhodnutí spochybňovala Harabinovu odbornosť, čo uňho vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti
Ladislav Orosz: ešte ako poslanec v roku 2000 kritizoval Harabina; sudcova nestrannosť je vraj spochybnená aj údajne vymysleným nátlakom na jeho osobu pred hlasovaním o Špeciálnom súde; Harabin tvrdí, že „nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý verejne klame a zavádza“
Ján Luby: je v senáte s Gajdošíkovou a Oroszom, s ktorými je viac ako kolega, preto má Harabin pochybnosti o jeho nepredpojatosti; okrem toho je podľa Harabina „iba predĺženou rukou Jána Mazáka bez vlastného názoru“, ktorý v rokoch 2002 a 2003 spochybňoval jeho zvolenie
Juraj Horváth: tým, že bol v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin, je jeho zotrvanie na súde podľa Harabina nelegitímne; ako minister ho verejne kritizoval, takže predpokladá, že sudca si na ich základe vytvoril k nemu odmietavý, až nepriateľský postoj; Horváth sa v minulosti sám v Harabinových veciach namietal