Pred pár dňami sme sa s údivom dozvedeli, že piati policajti z bratislavského dopravného inšpektorátu, ktorí podľa vyšetrovateľov a prokurátora kšeftovali s vodičskými preukazmi, sú nielen na slobode, ale dokonca sú už pred zákonom nevinní ako ľalie.
Sudca bratislavského okresného súdu Pavol Dekánek totiž za celých päť rokov, odkedy mu bol tento prípad pridelený, nepohol ani len prstom. Nespravil žiaden úkon, nevytýčil žiadne pojednávanie, a tak sa tento skutok stal premlčaným a z nádejných väzňov sa stali bezúhonní občania.
Len pre úplnosť dodajme, že títo piati policajti, teda jedno celé oddelenie, boli obvinení pre „pokračujúci trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s falšovaním a pozmeňovaním verejnej listiny“. Človek už naozaj nevie, či sa má smiať, alebo plakať.
Čo je toto za skazený štát, ktorý ovládajú vagabundi toho najhrubšieho zrna, kde sa podvodníkom prepečie už doslova všetko? Isteže, jeho ctihodnosť Dekánek sa už začiatkom mája vzdala funkcie sudcu, takže je vlastne všetko v najlepšom poriadku.
Hoci predtým sudca čelil viacerým disciplinárnym konaniam, okrem iného aj za to, že jeho vinou sa ocitol na slobode údajný bos mafiánskej skupiny jakšíkovcov, pretože včas nerozhodol o jeho väzbe. Rovnako pochybil pri rozhodovaní o väzbe pre drogového dílera, ale stále bol sudcom.
Za tieto i ďalšie vážne chyby, úmyselné či neúmyselné, ho potrestali naozaj veľmi prísne - dočasným znížením platu. Prosto niečo úžasné. A keď zrejme pán sudca cítil, že by konečne za všetky tie výčiny mohol prísť o talár, veľkoryso odišiel sám. Keďže ho nevyhodili, neprišiel o nič z toho, čo prináleží sudcovi, ktorý dobrovoľne opúšťa svoju funkciu.
Prípad skorumpovaných policajtov nebol jediný, kde sudca Dekánek s prehľadom doslova kašľal na svoju prácu. Až v šesťdesiatich trestných konaniach, ktoré mal pridelené, bol podozrivý z nečinnosti a zo subjektívnych prieťahov! Optimista by vzletne povedal - nuž čo, aj v súdnictve sa občas môže nájsť čierna ovca.
Lenže jedna vec je čierna ovca a druhá vec jej nadriadení. Čo títo ľudia robili či, presnejšie, celé roky nerobili, že sa sudcovi takéto správanie prepieklo? Ich nezaujímalo, že pán sudca nekoná, nekontrolovali jeho prácu? Za čo potom brali peniaze? A nemali by za to náhodou niesť osobnú zodpovednosť?
Môže jeden jediný človek tým, že päť rokov nič neurobí, zmariť úmornú prácu vyšetrovateľov, inšpekcie ministerstva vnútra a prokuratúry, zbierajúcich dôkazy proti skorumpovaným policajtom? Vďaka tomu sa ich skutky stali premlčanými a z obvinených sa razom stali bezúhonní občania. To najlepšie nakoniec.
Bývalý šéf oddelenia dopravných policajtov, ktorý bol medzi obvinenými, je dnes riaditeľom dopravy na Ministerstve vnútra SR. A zdôvodnenie? Prečo by nemohol mať takúto funkciu, keď má úplne čistučký register trestov. Tento prípad nie je len obrazom absolútnej amorálnosti slovenskej spoločnosti a tých, ktorí ju riadia, ale vypovedá aj o totálnom zlyhaní celého systému našej zhnitej justície.
Ako je vôbec možné, že keď sudca nevykoná za dlhých päť rokov žiadny úkon, vôbec nikomu to nevadí? To na súdoch nefunguje žiadna kontrola? A čo robil dozorujúci prokurátor? Tomu to bolo tiež úplne jedno?
Prečo nebil na poplach, nesťažoval sa na nečinnosť sudcu? Nemal by jeho nadriadený teraz okamžite žiadať ten najprísnejší trest, odchod z prokuratúry? Čo robili páni advokáti obžalovaných? Prečo nepodávali sťažnosti na nečinnosť súdov, čo inokedy s takým zápalom robia? Lebo im a obžalovaným to tak skvele vyhovovalo?
Ani advokátskej komore neprekáža, ak jej členovia dostatočne nahlas neupozorňovali, že nejaký sudca za celých päť rokov nespravil v kauze ich mandantov jeden jediný úkon? A čo pán minister Borec? Má na to nejaký názor alebo, ako už tradične, sa nebude k tomu vyjadrovať, pretože nemôže zasahovať do nezávislosti nášho súdnictva?
Zrejme by bolo naivné očakávať, že pán minister po tejto poslednej kvapke hnusu, za ktorú práve on nesie politickú zodpovednosť, požiada o demisiu a pôjde robiť to, čo vie aspoň trochu lepšie ako riadenie rezortu spravodlivosti. Pretože za tie dva roky vo funkcii ministra toho dokázal pre očistu súdnictva a zvýšenie jeho dôveryhodnosti vo verejnosti naozaj veľmi málo.
Skôr sa zdá, že za jeho pôsobenia sa situácia ešte zhoršila. Viac-menej pravidelne počúvame, ako sa ten-ktorý mafián ocitol na slobode pre procesnú chybu niektorého sudcu.
Je zvláštne, že sudcovia, ktorí by mali mať zákony v malíčku, najmä tie, s ktorými dennodenne prichádzajú do styku, sa zrazu mýlia ako truľkovia. A vďaka ich drobnému a pre vrchnosť zrejme aj ospravedlniteľnému omylu sa vrah či hlava zločineckej skupiny ocitne na slobode a môže ďalej tyranizovať okolie, ovplyvňovať a zastrašovať svedkov a príbuzných obete, ktorú on vlastnoručne zabil.
Nie je výsmech, ak za takéto závažné pochybenie sudcovi znížia na pár mesiacov plat? A čo na to samotní sudcovia? Nejako nevidno, že by sa aktivizovali za očistu svojich radov od takýchto lumpov a hľadali možnosti, ako súdnictvu a sudcom vrátiť dôstojnosť a úctu spoločnosti, ktorá by im právom prináležala.
Namiesto toho mnohí z nich radšej usilovne spisujú petície proti zákonu zavádzajúcemu celoplošné bezpečnostné previerky sudcov, ktoré by mohli pomôcť takéto čierne ovce odhaliť.
